Židia už príchod nového roku oslávili. Číňanov to ešte len čaká. Je toľko kalendárov... Nový rok, ktorý je zvláštny snáď len tým, že ho ako svoj akceptuje väčšina obyvateľov tejto planéty, nie je ničím iným špeciálny. Nie je to deň slnovratu, Zem nie je v žiadnej výnimočnej polohe voči Slnku. Ani mesiac nie je pravidelne v nejakej významnej fáze. Prosto sa končí deň, ako mnohé iné. Ľudia sa obzerajú za tými uplynulými, bilancujú a sľubujú si. Aj by sa hodilo, aby bol Nový rok častejšie a prirodzenejšie.
Počítanie času je staré ako ľudstvo samo. Spočiatku nám stačilo pozorovať základné prírodné cykly a riadiť sa nimi. Podrobnejšie delenie začalo byť zaujímavé až neskôr. Ak kedysi počítanie času pomáhalo ľuďom prežiť, v súčasnom svete nás počítanie času zabíja. Stresujeme sa termínmi, hľadíme na to, čo má kedy skončiť, počítame si odžité roky, aby sme si za ne vzápätí vyryli čiarku na tvár. Trápime sa tým, čo sme nestihli a obávame sa, že to už nestihneme. Život si skladáme z vedomého odpočítavania konca.
Pre mňa sú najcennejšie práve tie okamihy, keď čas prestáva hrať akúkoľvek rolu. Momenty, pre ktoré nie je dôležité, ako dlho trvajú a kedy skončia. Minúty, ktoré nepočítam, ale žijem. Práve takýchto chvíľ vám prajem čo najviac.